V tomto roku sme si pripomenuli 171. výročie založenia prvého družstva na našom území a zároveň druhého v celej Európe a takisto aj narodenie Samuela Jurkoviča. Myšlienka družstevného vlastníctva sa zrodila v Anglicku v roku 1844 v meste Rochdal, kde bolo založené prvé spotrebné družstvo, ktoré začalo aj reálne fungovať – jednalo sa o družstvo tkáčov. Na Slovensku sa myšlienky spoločného spolkového života zaoberali národne orientovaný učitelia a kňazi, ktorým dnes hovoríme štúrovci. Medzi nimi v tejto otázke vynikal najmä Samuel Jurkovič – miestny učiteľ v Sobotišti, pôsobil aj ako učiteľ v Novom Meste nad Váhom. Jurkovič bol popredný ľudovýchovný pracovník, zakladateľ učiteľských a čitateľských spolkov, školských knižníc a nedeľných škôl, v poľnohospodárstve propagoval nové plodiny a modernizáciu poľnohospodárstva. Bol to veľmi nadaný a všestranný človek, spoluzakladateľ Slovenského národného divadla nitrianskeho. 9.2. v deň svojich 49. narodenín založil v Sobotišti Spolok gazdovský, prvé úverové družstvo na európskom kontinente, podľa ktorého vznikali podobné spolky najmä v 2. pol. 19. storočia. Vo svojom živote vždy kládol dôraz na charakter sociálnej otázky na Slovensku, čoho dôkazom je aj samotná myšlienka družstevníctva, ktorá má sociálny charakter a je založená na princípe svojpomoci rovnakých práv pre všetkých členov na voľnom členstve.

Družstvo – dobrovoľné autonómne združenie osôb s cieľom uspokojovať svoje potreby, hospodárske a spoločenské. Ako forma podnikania bolo družstvo prvý krát oficiálne ustanovené na XXXI. Zjazde Medzinárodného družstevného zväzu v Manchestri. Družstvo sa od bežných obchodných spoločností, ktoré sú zakladané za účelom generovania zisku formou poskytovania služieb, líši práve v ohľade poskytovania služieb výhradne svojím členom.

Základné hodnoty družstevníctva, ktoré zakotvil Medzinárodný družstevný zväz sú:

svojpomoc,
zodpovednosť,
rovnoprávnosť,
solidarita,
otvorené členstvo ­ voľný vstup, výstup,
demokratická správa – jeden člen, jeden hlas,
výplata nákupnej náhrady v pomere k nákupu,
obmedzené úročenie podielov,
platenie v hotovosti, nie na úver,
podpora vzdelávania členov,
politická a náboženská tolerancia svojich členov.

Čo vlastne družstvo je a aké funkcie plnilo a aké plní dnes? Počas obdobia budovania socializmu, myšlienku družstevníctva pošpinila násilná kolektivizácia, ktorá sa dostala hlavne do poľnohospodárskych družstiev, ktoré sa zakladali väčšinou proti vôli miestnych roľníkov, nútených vstupovať do družstiev väčšinou pod tlakom miestnych komunistických funkcionárov ­ zastrašovaním a aj fyzickým násilím, nie zriedkavé bolo bitie roľníka, ktorý sa nechcel podrobiť diktátu strany a hájil si svoj majetok.

Činnosť družstiev bola po ich „očiste“ v pofebruárovom období a v situácii permanentne sa prejavujúcej nedôvery nositeľov i vykonávateľov moci postupne vtláčaná do tvrdo centralizovanej sústavy spotrebného, výrobného a bytového družstevníctva. Pod riadiacim vplyvom ministerstva poľnohospodárstva bolo preorientované poľnohospodárske družstevníctvo oddelené od celkového družstevníctva, zamerané na zmenu vlastníckych vzťahov na dedine a na prechod k spoločnému hospodáreniu budovaním JRD. Úverné a peňažné družstevníctvo sa poštátnilo a podobne skončili v niekoľkých etapách aj poľnohospodárske spracovateľské družstvá – skladištné, mliekarenské, družstevné mlyny a ďalšie. Poštátneniu sa nevyhli aj družstvá venujúce sa pohostinstvu a cestovnému ruchu, ktoré sa prípadne začlenili do iných zariadení, živnostenské a kultúrne družstevníctvo ako aj Vyššia hospodárska škola družstevná zanikli.

Socialistický štát, aby nestratil svoju tvár, družstvá počas obdobia totality štedro dotoval, družstevníci boli oslobodení od platenia dane z príjmu, dosahovala sa však potravinová sebestačnosť Slovenska. Družstvá nadobúdali viac menej súčasnú podobu, po páde komunizmu sa začalo opäť hovoriť ako navrátiť družstevnú demokraciu, scelila sa pôda, vytvorili sa skutočne veľké pôdne celky, ktoré po zmene režimu, keď sa znovu štátna moc pokúsila o oživenie skutočného družstevníctva dostávajú do rúk transformovaných poľnohospodárskych podnikov, vo vedení ktorých boli väčšinou predsedovia dosadení komunistickou stranou. Táto transformácia na skutočné družstevné vlastníctvo narazila na ľudskú „malosť“, komunistickí predstavitelia sa rýchlo transformovali na kapitalistov a veľkostatkárov, zatúžili po družstevnom majetku. Najhoršie je, keď takýto „malí“ ľudia začnú tvoriť podľa svojich sebeckých predstáv zákony a v zmysle nich potom rozkradnú Slovensko. A aký je výsledok, poľnohospodárske družstvá vlastnia úzke skupiny vybraných ľudí, ktoré tvoria len pre seba, stratili sa všetky Jurkovičove ideály, svojpomoc už neexistuje, otvorené členstvo, za člena Vás neprijmú i napriek tomu, že v družstve máte majetok, demokratická správa, na družstvách už nerozhoduje členská schôdza demokraticky – jeden člen, jeden hlas, ale menšina diktuje väčšine, solidarita, tak o tej nemôže byť ani reči a podpora vzdelávania, tú vidíme v celej spoločnosti, keď si pozrieme v televízii tragikomédiu Farma.

A výsledok tohto všetkého je, že sa stratila potravinová sebestačnosť Slovenska, teda družstevníctvo nezlikvidoval ani totalitný systém, ale my sme to za posledných 20 rokov zvládli na výbornú. Mali by sme sa zamyslieť v čom je príčina toho, že dnes družstvá nie sú schopné vytvárať vyššiu pridanú hodnotu. V našej právnej úprave máme družstvo upravené v zákone 513/1992 Zb., ďalej je upravený v zákone 42/1992 Zb. Zákon o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách. Novela tohto zákona spolu s novelou Obchodného zákona účelovo zobrala právo podielnikom družstiev nakladať so svojim majetkom, z tohto majetku sa stalo len holé právo – právo vlastniť bez možnosti nakladať a brať z neho plody a úžitky.

Izolovaním tohto subjektívneho práva od možnosti ním disponovať a ho vykonávať čo je len obyčajným trikom, ktorý si „vymyslel“ ex minister Baco, aby mu patrilo „celé Slovensko“, ktorým si totalitné režimy, schovávajúc za „zákonnú úpravu“ (formálnu úpravu práva) , svoju svojvôľu a bezprávie páchané na svojom obyvateľstve, v právnom štáte takéto praktiky nemožno tolerovať. V družstve, kde nemajú všetci členovia rovnaký členský hlas, jeden člen prehlasuje všetkých ostatných. V § 17 g ods. 4 zákona 42/1992 je prelomená rovnosť práva, keď niektorí vlastníci DPL majú a iní nemajú hlasovacie právo a hlasovacie kvórum nie je 100%. Tento spôsob hlasovania popiera princíp rovnosti členov, všetci členovia sú pri hlasovaní diskriminovaní jedným členom.

Súčasný stav je taký, že zhruba 70% družstiev už neovládajú členovia, ktorý sú na vedľajšej koľaji, ale manažéri a finančné skupiny. Manažéri skupujú DPL (družstevné podielnické listy) od nečlenov a hlasujú nimi a v konečnom dôsledku takto ovládnuté družstvá predávajú finančným skupinám.

Dostali sme sa do situácie, keď „200“ členov nedokáže zmeniť stanovy ani nijako nakladať s majetkom družstva, stratili sa princípy družstevníctva a družstvo sa premenilo na akciovú spoločnosť bez právnej ochrany členov „AKCIONÁROV“.

Je to hanba a úpadok spoločnosti a stačí tak málo, vrátiť Obchodný zákonník pred „Mečiarove“ novely a odstrániť z ustanovení slovíčko môže a opäť kogentne vymedziť povinnosti napr. § 240 Ob. z. v prvom odstavci zrušiť za čiarkou – „pokiaľ stanovy neurčujú inak“ a tým navrátite družstvám demokraciu alebo vypustením respektíve zrušením § 233 ods. 5 Ob. z. celého, tak sa navráti družstevníkom ich majetok, a tým pomôcť ľuďom dostať sa opäť k možnosti vlastniť svoj majetok. To isté aj v § 234, vypustiť z prvého odstavca slová za čiarkou „Ak zákon alebo stanovy neurčia iný spôsob vyrovnania“ a družstevníci budú opäť môcť vlastniť. Ako môže členská schôdza meniť stanovy, keď má jedného člena (majoritného akcionára) a ten určuje družstevnú demokraciu.